Je Bratislavský kraj skutočne za vodou?

Autor: Peter Húska | 7.5.2014 o 15:42 | (upravené 7.5.2014 o 17:26) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  505x

Zrejme som nebol jediným, kto sa pozastavil nad rebríčkom bohatstva jednotlivých regiónov Európskej únie. Bratislavský kraj si v ňom aj v najčerstvejšom prieskume polepšil a z minuloročnej deviatej priečky sa posunul na piatu. Ak si predstavíme, že ide o hodnotenie spomedzi 271 regionálnych jednotiek (Eurostatom označované ako NUTS II) v rámci 28 členských krajín EÚ, tento výsledok vyznieva mierne povedané rozpačito. Veď za Bratislavským krajom sa umiestnil  napríklad Ile de France, ktorý je približne zhodný s aglomeráciou Paríža alebo švédsky Štokholm.

Aj keď novinové články hovoria, že sa  Bratislavský kraj sa prepracovala na piate miesto z vlaňajšieho deviateho preto, lebo jeho  hrubý domáci produkt na obyvateľa dosiahol 178 percent priemeru EÚ, nie je tomu  tak. Hlavným ukazovateľom  hospodárskej úrovne v danom regióne je HDP na jedného obyvateľa (rezidenta) – regionálny hrubý domáci produkt. Tento údaj nie je plošne použiteľný pre každý región EÚ, nie je teda  vzájomne zameniteľný pre ktorúkoľvek oblasť EÚ, ale  ide o vzájomné porovnávanie HDP na jedného obyvateľa v štandardoch kúpnej sily, ktorý má brať do úvahy rozdielne cenové úrovne jednotlivých krajín EÚ  a tým má poskytnúť takpovediac „objektívny“ HDP očistený o výrazné rozdiely kúpnej sily jednotlivých krajín.

Chyba alebo skreslenie tohto prístupu pri klasifikácii bohatstva jednotlivých regiónov je možné identifikovať hlavne v dvoch oblastiach:

1. Prvým je nadhodnocovanie bohatstva regiónov tvorených z prevažnej väčšiny hlavnými mestami  a ďalšími  významnými  hospodárskymi centrami krajín tým, že celkovú hodnotu regionálneho produktu vytvára aj veľké množstvo „cezpoľných“, no pri prepočte sa HDP hodnotí na jedného obyvateľa, rezidenta, ktorý má v danom kraji trvalé bydlisko. Táto chyba však vzniká v menšej či väčšej miere pri všetkých hlavných mestách a ďalších významných centrách krajín a teda nedáva nám postačujúcu odpoveď na otázku, prečo sa práve Bratislavský kraj ocitol na tak poprednej priečke.

2. Druhým problémom je práve konštruovanie „bulharskej konštanty“ v podobe ad hoc vytvorenej menovej jednotky nazývanej štandard kúpnej sily, ktorých je 28, teda toľko, koľko je členských štátov EÚ. Podľa takto konštruovaného modelu Slovenská republika vyzerá nasledovne: Bratislavský kraj má už spomenutých 178  percent, západné Slovensko niečo viac ako  68 percent, stredné Slovensko približne 58 percenta a východné Slovensko dokonca iba necelých 49 percenta priemeru  HDP krajín Európskej únie prepočítaného na paritu kúpnej sily. Predstavme si napríklad úroveň cestnej infraštruktúry, či rôzne služby pre obyvateľstvo  a pýtam sa: Čomu sa viac reálna situácia v Bratislavskom kraji približuje? Už spomenutému Ile de France alebo Štokholmu, teda regiónom štatisticky približne rovnako bohatým ako Bratislavský kraj alebo k ďalším trom regiónom Slovenska? Odpoveď je, myslím, úplne jednoznačná. Bratislavský kraj je bohatý papierovo, jeho obyvatelia bohatstvom neovplývajú a podobne je to aj s kvalitou služieb, ktorá im  poskytovaná. Nie to však preto, že by im verejná moc nechcela dopriať, ale jednoducho ich rozpočty sú slovenské,  a tak výtlky na cestách, či nedostatok škôlok ich trápi rovnako ako ostatné štatisticky chudobné regióny Slovenska.

Z tohto krátkeho hodnotenia vychádza, že kameň úrazu predstavuje práve hodnota štandardu kúpnej sily.  Netreba zabúdať, že takto konštruovaný rebríček nie je nejakým bulvárnym zhodnotením postavenia jednotlivých regiónov, aby bol pokrytý záujem médií vyžívajúcich sa v rôznych porovnaniach, ale je to kľúčový ukazovateľ, od ktorého sa potom odvíja aj možnosť čerpania finančnej pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Pre ospravedlnenie Eurostatu ako metodologického tvorcu štandardu kúpnej sily treba uviesť, že sám s aktuálnym stavom nie je spokojný a v rámci neho prebiehajú akademické debaty, ako metodiku vylepšiť.

Aj keď by nebolo správne obviňovať Eurostat z akejkoľvek politickej objednávky a spochybňovať odborné renomé tejto inštitúcie, práve z politickej oblasti kľúčových inštitúcii Európskej únie  by mal vyjsť impulz vedúci ak nie už k zrušeniu takéhoto hodnotenia, tak aspoň k zintenzívneniu odbornej debaty na pôde Eurostatu, ktorá by viedla k presnejšiemu merania bohatstva regiónov EÚ. Určite by to privítali nielen obyvatelia Bratislavského kraja, ktorí o takéto popredné  postavenie v rebríčku nestoja,  ďalších regiónov Slovenska, ale nepochybne aj ostatných krajín EÚ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?